utorok, 25. februára 2014

Fajčpauza



        Stojím pri páse. Teplota v pracovnej hale premenlivo stúpa a klesá. V jednej chvíli sa trasiete ako osika a o minútu neskôr si zobliekate biely pracovný plášť. Je to nariadenie zhora. Udržujú si tak pozornosť robotníkov. Teraz radiátory kúrili na maximum a tak v krátkom prepotenom tričku vyradzujem nesprávne otočené toaletné papiere. Z megafónu umiestneného pod kanceláriami vrchných manažérov sa ozval príjemný ženský hlas. Ako anjel.
-       Do konca pracovnej smeny zostáva 5 minút. Ukončíte prosím všetku prácu a s právne povypínajte elektrické zariadenia. Opakujem...
Hlas pokračoval, ale ja som už červeným pogumovaným tlačidlom vypínal papierové šialenstvo. Začali sa mi triasť ruky a po chrbte mi stekal studený pot. Robotníci naokolo dvíhali hlavy. Milan od kontroly tvrdosti papiera na mňa zdiaľky žmurkal. So svojím zavalitým telom a čiernymi kruhmi pod očami pripomínal samca pandy, ktorý ušiel pred kastráciou z čínskej Zoo. Zo stropu sa vysunuli digitálne hodiny. Odratával sa na nich čas do začiatku prestávky. Už vtedy som mal ruky polepené od potu a netrpezlivo som vyklopkával. Zostávali posledné sekundy. Tri, dva, jeden...
        Výstreľ z pištole. Pracovníci továrne, všetci do jedného, vyštartovali po dlhej chodbe vedúcej na dvor. Pripomínalo to skôr paraolympiádu. Starší jedinci dychčali a chytali sa za hrude. S Milanom sme dobehli ako prví. Rozrazil som sklenené dvojdvere, nasal vzduch a vzápätí sa rozkašľal. Milan už držal v ruke krabičku a ponúkal ma. Fajčil stovky.
-       Dík, mám.
Ruky sa mi triasli, ako som vyťahoval cigaretu. Nevedel som však nájsť zapaľovač.
-       Nemáš oheň?
Pripálil mi. Špička sa rozhorela do oranžova a ja som silno potiahol. V ústach som zacítil silnú chuť tabaku. Slastne som vyfúkol prvý oblak dymu. Až ma striaslo.
Už som bol v polke cigarety, keď dorazili aj poslední účastníci národného preteku. Dve stovky robotníkov postávali na schodoch a schuti fačili jednu o druhú. Na priečelí budovy svietilo logo našej firmy a nadpis HARMATANEC.
-       No, čo? Ako to ide so ženou?
Pýtam sa Milana. Cigaretové reči, smutne na mňa pozrie.
-       Celú noc som presviedčal toho môho bimbasa nech sa vzchopí a nestrápňuje celé generácie rodiny Potomských.
-       A? Podarilo sa?
-       Stará o druhej zaspala. Ja som ešte chvíľu slintal. Chcela mi pomôcť tak si kúpila v obchode také to ružové negižé.
-       Negližé?
-       Hej aj to. No a nepomohlo. Do rána som potom pozeral reprízu zápasu z Plaveckého Štvrtku.
Vyzeral, že má slzy na krajíčku. Snažia sa už vyše roka a čím ďalej to bolo horšie.
Chcel som ho upokojiť tak som niečo šplechol.
-       Nič sa netráp veď to sa stáva každému. Nemal si svoj deň.
Smrkol. Nadpis nad našimi hlavami slabo blykal.
-       A ty?
-       Ja, nič. Žijem, chodím a dýcham.
-       Veď to stačí.
       Odporný zvuk zvonca ohlásil koniec prestávky. Rýchlo som doťahoval filter štvrtej cigarety až som naučeným trikom odpinkol špak do trávy. S kolegom Milanom sme vošli do chodby poslední. Po odchode masy robotníkov, nádvorie pred továrňou žltobielo zakvitlo. Neboli to kvety.
       Cesta naspäť bola, ako cesta na popravu. Všetci sa len vliekli, prežúvali zvyšky desiaty a zdržovali, ako sa len dalo. Na konci radu sme bok po boku šľapali s Milanom v ústrety daľšej smene. Asi v polovici som za sebou začul ťažký ston. Obzrel som sa a zbadal Milana rozvaleného na zemi, ako sa nevie dvihnúť. Vrátil som sa za ním. Fučal a bol celý bledý. Podal som mu ruku, on sa celou váhou do nej oprel a vstal.
-       V pohode, kamoš?
-       Hej, hej, len sa mi akosi zatočila hlava.
Začal sa rýchlo pratať. Bolo mi trápne aj zaňho. Vykročil som za ním, keď som zbadal na zemi niečo lesknúce. Biela krabička cigariet. Milanove stovky. Zohol som sa po ne. Upútal ma varovný nápis.
Fajčenie spôsobuje impotenciu.
 Zamrazilo ma. Tie znamenia som nikdy nebral vážne, vlastne som ich nikdy ani nečítal. Veď som si kupoval cigy a nie knižku. Dobehol som Milana a podal som mu ich.
        Druhá smena prebiehala v spaľovni. Klimatizácia bola pustená na maximum, tak som si obliekol plášť. Spustil som pás a sledoval vyradené toaletné papiere, ako miznú v horúcej peci. Varovanie na krabičke mi neschádzalo z mysle. 
Vo vrecku ma svrbela krabička cigariet. Nechcel som skončiť ako Milan. Deň, čo deň makať v továrni, navyše za mizerné prachy a potom v noci presviedčať svojho bimbasa aby sa vzchopil. Žena sa mi v pondelok stratila v supermarkete, našiel som ju, ako stíska dupačky.  Predstava života bez detí ma desila. Z pece vyšľahol prudký oheň. Ani som si to neuvedomil a v ruke som držal krabičku od cigariet. Nevedel som, čo ďalej. 
         Hop alebo trop. Rozhodne nápis na krabičke. Pomaly som odtiahol prst aby sa odhalilo varovanie. Ztuhol som. Fajčenie spôsobuje impotenciu. Krabička mi pomaly vypadla z dlane. Ako v sne som vystúpil na pás a ľahol si naň. Pre istotu som zavrel oči. Spolu s vyradenými toaleťákmi sme sa posúvali k  otvoru rozpálenej pece.
         Milan zababraný od ženinho tiramisu vstúpil do spaľovane. Postavil sa k pásu a dojedal koláč. Padla mu odrobinka na zem. Išiel ju odkopnúť pod stroj, keď našiel na podlahe pohodené cigarety. Vzal ich a skúmal. Fajčenie vážne škodí v tehotenstve.
            Zasmial sa, potľapkal po vypasenom bruchu a zhltol posledný kus tiramisu.


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára