Ako každý človek aj ja rada obajavujem nové miesta. Preto sa
február niesol v znamení preskúmania Poľskej Varšavy. Spolu s mojou kamarátkou sme si
naplánovali predĺžený víkend a hor sa do toho. Prvá zastávka bola Ostrava.
Predsa len sa nám nechcelo cestovať z Bratislavy 6 hodín a takto sme to
mohli využiť, keďže sme mali nocľah a takisto aj dopravu aspoň do tej Ostravy.
Vychádzalo to teda na 4 hodiny aj s nejakými drobnými. Cesta vlakom, no
veď to poznáte... Dlho sedíte, nič poriadne nemôžete robiť akurát sa prejsť na
wc a z dlhého sedenia vás aj tak všetko bolí. Predsalen sme sa neopúšťali sa cestu sme zvládli
na jednotku. Poviem vám, že to bol aj trochu challenge keďže som ešte takto na
vlastnú päsť takto ďaleko necestovala. Praha, Budapešť, veď to je tu za
rohom... A zrazu bum! Vystúpili sme v tomoto cudzom meste a bolo na čase
kúpiť mapu. Hotel sme takisto našli bez nejaký väčších problémov, pretože sme
museli ísť iba od stanice stále rovno. To bolo na tom vtipné, že síce je to veľké mesto no mala som pocit, že sme vsade išli iba rovno.
HOTEL
Myslíte, že to bol ten hotel čo nám ponúkali na obrázku?
Zvonka ani náhodou! Vyzeral ako centrum voľného času a architekt sa na ňom
musel poriadne vyblázniť keďže na ňom boli použité všetky farby dúhy. Zvnútra ale vyzeral ako pravý 4* hotel ktorý
sme si naozaj objednali. Preto sa mi vyplatilo pravidlo „nesúď knihu podľa
obalu“.
.JPG)
Po ubytovaní sme si povedali, že predsa nebudeme sedieť na izbe, tak sme sa vybrali preskúmať okolie. S mapou v ruke ako pravé turistky sme v okolí nenašli nič len obchodné centrum a pár rešataurácíí. Keď nám vyhladlo zastavili sme sa na večeri v podniku. Nevyzeralo to tam nejak úžasne za to jedlo bolo naozaj kvalitné. Bolo deň pred Valentínom a teda aj pred mojími narodeninami, preto sme sa rozhodli, že pretože neostane nasledujúci deň neoslávený, musíme nabrať sily a poriadne sa vyspať. Čo ma najviac zarazilo bolo, že my na Slovensku nie sme až tak naklonení k takému sviatku ako je Valentín. To sa ale naozaj nedá tvrdiť o Poliakoch. Srdiečka kam sa len pozriete. V každej reštaurácií, v každom výklade... Všade na vás zízali obravské červené tvary a nedalo sa im nijako vyhnúť. Nejeden single človek by sa z toho zbláznil.
Nastal deň mojich narodenín. V ten deň sme sa rozhodli, že musíme skočiť do Tesca, nakoľko sme nemali v cene raňajky a jesť stále v nejakých podnikoch nie je tiež lacná záležitosť. Recepčej sme sa spýtalli na tesco, no oni majú asi iba jedno a to tiež veľmi vzdialené od mesta. Nevadí, dostali sme sa tam a takisto aj bezpečne späť. Jedla sme nakúpili asi ako pre trojčlennú rodinu. Zvečerievalo sa. Ja proste viem kedy sa mám narodiť, pretože bol piatok a v meste to žilo. Lenže problém bol, že sme tam absolútne nič nepoznali a poviem vám Varšava je obrovská. Na naše šťastie tam akurát vtedy študoval jeden kamarát z Bratislavy. Neváhala som mu preto napísať a okrem toho že mi poredil pár podnikov povedal, že nás trochu prevedie nočnou Varšavou. Neváhali sme.
Keď sme sa stretli, dali sme si najprv nieco na zahriatie. Potom nás kamarát zaviedol do nejakého clubu, o ktorom hovoril, že je veľmi vychytaný. 100 ľudí 100 chutí, ja som sa tam necítila dobre. Drahé vstupné a veľa ľudí. Ale tak veľa, že sa tam naozaj nedalo ani hnúť. A keby ste videli este ten zástup, čo čakal vonku.. No katastrofa. Teda s týmto sme nesúhlasili. Zaviedol nás teda do clubu s názvom „klubokawiarnia“. Ešte vyššie vstupné, no sľuboval, že to je naozaj jeden z tých dobrých podnikov. Ale mal pravdu. Obrovské priestory, kďe ani nevadilo, že je také množstvo ľudí, pretože sa tam aj stratili. Tento club sa mi naozaj páčil a ostali sme tam až do konca. Myslím, že sme moje narodeniny oslávili ako sa patrí.
Ráno to vstávanie bolo ťažšie ale bol deň kvôli, ktorému sme tam prišli. Návšteva pamiatok! Všetci ma upozorňovali, že tým , že je Varšava, nanovo vystavané mesto, nie je tam čo pozerať. Boli tam síce nové mrakodrapy, ale ako som potom zjistila, pamiatky naozaj nič moc. Nejaké to námestíčko a pár historických budov. A samozrejme nedá mi nespomenúť asi najznámejšiu budovu s názvom „Palac kulturi i nauki.“ Po absolútne „strastiplnej“ ceste po pamiatkach sme večer zavítali do Hardrock cafe, keďže sme usúdili, že sme tak ešte neboli a treba vyskúšať taký ten pravý „hambáč“. Po dobrej večer isme využili výhody hotela a išli sme sa saunovať. Samozrejme iba na chvíľu, veď kto vydrží dlho sedieť v tej malej teplej miestnosti. Keďže bol večer pred odchodom a ráno sme skoro opúšťali toto moderné mesto, povedali sme si, že sa nám neoplatí ísť nejak extra žiť aj tento večer. Preto som išli do mesta, stretli sa s tým kamarátom, čo predchádzajúci deň a len tak sme kecali. Doniesol pár kamarátov z Poľska, takze to bolo také multikultúrna sešn. Nepobudli sme dlho a ani sme sa nenazdali a sedel isme vo vlaku na ceste späť.
Moje dojmy z Varšavy sú zmiešané. Na jednej strane je to celkom pekné mesto, no nedodávali mi k tomu dobrú atmosféru tí ľudia čo tam žijú. Neviem, či akurát my sme mali také šťastie, že sme vždy natrafili na ľudí, čo na strednej škole angličtinu ani nevideli, ale naozaj nikto nám nevedel poradiť jednoduchú vec po anglicky. Čo hodnotím naozaj pozitívne je jedlo a reštaurácie, ktoré odporúčam. Mala som z tohto výletu pocit, že je to skôr nejaká súťaž zjedz koľko vládzeš ale celkom mi to vyhovovalo. Každopádne som sa prvý krát, čo som bola v zahraničí tešila do našej malej krásnej Bratislavy, ktorú som do teraz neobľubovala. Ale čo, treba skúšať nové veci a myslím, že ako z každej návševy inej krajiny som si aj z tejto niečo zobrala. Minimálne som si začala vážiť moje rodné mesto. A to som pred tým bola iný hejter... :D
Polish street art?
